Hlavný penitenciár vysvetľuje formy spovede a mimoriadne odpustky
P:3, 21. 03. 2020 19:21, ZAH
Vatikán 21. marca (RV) „Veľký plášť milosrdenstva je rozprestretý nad všetkými, ktorí ho túžia prijať“. Takto predstavil hlavný penitenciár kardinál Mauro Piacenza v rozhovore pre Vatikánske médiá čerstvo vydaný dekrét o plnomocných odpustkoch pre chorých, ich ošetrujúcich i tých, ktorí sa modlia za koniec pandémie.
Po publikovaní dekrétu Apoštolskej penitenciárie a sprievodnej nóty, podpísaných 19. marca, sa na hlavného penitenciára kardinála Maura Piacenzu obrátil so žiadosťou o priblíženie významu tohto nariadenia edičný riaditeľ vatikánskych médií Andrea Tornielli:
– Môžete vysvetliť zrod dekrétu o odpustkoch v tomto momente pohotovosti pre Covid-19?
„Najvyšším zákonom Cirkvi je spása duší. Cirkev je na svete, aby ohlasovala Evanjelium a aby ponúkala sviatosti, čiže hojnosť darov a Božej milosti, ktoré sú dané k dispozícii všetkým. Každému z nás je zrejmá kríza, ktorou v tejto chvíli prechádzame, žiaľ už v mnohých krajinách sveta.
Žijeme v pohotovostnej situácii: sú tu nemocnice, ktorým hrozí, že už nebudú môcť prijať ďalších chorých, sú tu chorí, ktorí sú nútení žiť v izolácii a žiaľ aj zomrieť bez útechy a blízkosti svojich drahých, sú tu chorí, ktorým chýba blízkosť kňaza pre pomazanie chorých a spoveď. Množstvo ľudí je v karanténe a sú tu celé mestá, ktorých obyvateľstvo musí zostať zavreté doma, z dôvodu noriem na potlačenie nákazy vydanými úradmi.“
– Ktoré sú tie najurgentnejšie potreby?
„Mimoriadnosť tohto času si vyžaduje mimoriadne opatrenia na pomoc, aby sme boli nablízku, prinášali útechu, starostlivosť, aby nikomu nikdy nechýbal Boží láskavý dotyk zoči-voči utrpeniu a bezprostredne hroziacej smrti. Preto Penitenciária, konajúc v službe pápeža a s jeho autoritou, vydala dekrét o odpustkoch.“
– Môžete vymenovať osobitosti tohto opatrenia?
„Predovšetkým sa ponúkajú plnomocné odpustky všetkým chorým postihnutým koronavírusom, ktorí sa nachádzajú v nemocniciach či v domácej karanténe. Za rovnakých podmienok sa ponúkajú aj zdravotným pracovníkom, rodinným príslušníkom a tým, ktorí sa starajú o chorých. Odpustky sa ponúkajú aj všetkým, ktorí sa pri tejto pandémii modlia, aby sa skončila, modlia sa za tých, čo trpia a za tých, ktorých si Pán povolal k sebe.“
– Akú sú podmienky pre prijatie daru odpustkov?
„Sú veľmi jednoduché. Od chorých a tých, ktorí im pomáhajú, sa žiada, tam, kde je to prostredníctvom komunikačných prostriedkov možné, duchovne sa spojiť so slávením svätej omše alebo s modlitbou ruženca či krížovej cesty alebo iných foriem zbožnosti. Ak sa to nedá, treba sa pomodliť Krédo, Otčenáš a nejaké vzývanie Panny Márie.
Od všetkých ďalších, tých, čo obetujú modlitby za duše zomrelých, za trpiacich a za koniec pandémie, sa žiada – kde je to možné – návšteva Najsvätejšej sviatosti alebo eucharistická adorácia. Alebo aj čítanie Svätého písma aspoň po dobu pol hodiny, prípadne modlitba ruženca či krížovej cesty. Ako je všetkým zrejmé, modlitby a čítanie Svätého písma je možné vykonať aj bez vychádzania z domu, a teda s plným rešpektovaním noriem proti rozširovaniu nákazy.“
– A pre tých, čo sú na prahu smrti?
„Tí, čo sú blízko smrti a nemôžu prijať pomazanie chorých ani sa vyspovedať, ani prijať sväté prijímanie, sa zverujú Božiemu milosrdenstvu. Každému z nich sú darované úplné odpustky s predpokladom, že sú náležite disponovaní a počas svojho života sa obvykle modlili nejakú modlitbu. Ako vidieť, jeden veľký plášť milosrdenstva je prestretý ponad všetkých, ktorí ho chcú prijať.“
– Dekrét Penitenciárie hovorí vždy o chorých zasiahnutých koronavírusom. To znamená, že odpustky sa neponúkajú iným chorým?
„Pamätajme vždy na dobro duší: dekrét predstavuje mimoriadne opatrenia z dôvodu všeobecnej pohotovosti, ktorú prežívame. Rozširuje sa na všetkých chorých, pretože všetci chorí hospitalizovaní v nemocniciach dnes tým či oným spôsobom prežívajú dôsledky krízy pandémie.“
– Povedzme si o sviatosti zmierenia. Sú možné iné formy v porovnaní s tou individuálnou, osamote s kňazom?
„Kolektívne rozhrešenie, bez individuálnej spovede, možno vždy udeliť v bezprostrednom nebezpečenstve smrti alebo – ako to uvádza Kódex kánonického práva – v prípadoch „vážnej potreby“. Ako Apoštolská penitenciária sme objasnili, že predovšetkým na miestach najviac postihnutých nákazou a až dovtedy, kým sa tento fenomén nezastaví, existujú prípady vážnej potreby. A teda diecézni biskupi pre dobro duší môžu urobiť rozhodnutia v tomto zmysle, ako to môžu v prípadoch náhlej potreby urobiť aj kňazi, upovedomiac vopred svojho biskupa či informujúc ho čím skôr po tom ako udelili sviatosť.
Možno uvažovať o kolektívnych rozhrešeniach vo dverách nemocničných oddelení, kde sa nachádzajú nakazení veriaci v nebezpečenstve smrti, s ich aktívnym zapojením sa nakoľko je to len možné.“
– Čo môžete povedať o individuálnej spovedi?
„Odporúčame, aby tam, kde sa koná, sa vždy slávila v plnom rešpektovaní noriem na zamedzenie infekcie, a teda v bezpečnej vzdialenosti s použitím rúšok, samozrejme vždy zachovávajúc spovedné tajomstvo. Tu by som však chcel pripomenúť, tak ako to urobil aj Svätý Otec v homílii pri svätej omši v Dome sv. Marty v piatok 20. marca, dôležitosť úkonu ľútosti, keď je nám znemožnené vyspovedať sa.
Je to možnosť citovaná z Katechizmu Katolíckej cirkvi: spytovanie svedomia a modlitba úkonu ľútosti – opravdivá ľútosť sprevádzaná predsavzatím už viac nehrešiť a pristúpiť k spovedi hneď ako to len bude možné – sú Bohu milé a zmierujú nás s ním a získavajú nám odpustenie hriechov.“
Dekrét Apoštolskej penitenciárie o udeľovaní mimoriadnych odpustkov veriacim v aktuálnej situácii pandémie
Udeľuje sa dar mimoriadnych odpustkov pre veriacich postihnutých chorobou Covid-19, bežne nazývanou koronavírus, ako aj zdravotníckym pracovníkom, rodinným príslušníkom a všetkým tým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom, aj modlitbou, o týchto starajú.
„V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí“ (Rim 12, 12). Slová, ktoré napísal sv. Pavol Cirkvi v Korinte zaznievajú celými dejinami Cirkvi a usmerňuje zmýšľanie veriacich, ktorí čelia utrpeniu, chorobe a nešťastiu.
Prítomná chvíľa, v ktorej sa teraz nachádza celé ľudstvo, ohrozované neviditeľnou a zákernou chorobou, ktorá už pred nejakou dobou mocne zasiahla do života všetkých a stala sa jeho súčasťou, deň za dňom vzbudzuje úzkostné strachy, nové neistoty a predovšetkým rozširuje fyzické i morálne utrpenie.
Cirkev, podľa príkladu svojho božského Učiteľa, mala vždy na srdci pomoc chorým. Ako uviedol Ján Pavol II. zmysel ľudského utrpenia je dvojaký: „Je nadprirodzený, lebo je zakotvený v božskom tajomstve vykúpenia sveta; súčasne je aj hlboko ľudský, lebo človek v ňom nachádza seba samého, svoju ľudskosť, svoju dôstojnosť, svoje poslanie.“ (apošt. list Salvifici doloris, 31).
V ostatné dni aj pápež František ukázal svoju otcovskú blízkosť a znovu zopakoval svoju výzvu neprestajne sa modliť za chorých na koronavírus.
Aby všetci tí, čo trpia v dôsledku Covid-19, práve v tajomstve tohto utrpenia mohli objaviť „Kristovo vykupiteľské utrpenie“ (tamtiež 30), Apoštolská penitenciária, ex auctoritate Summi Pontifics, dôverujúc v slová Krista Pána a v duchu viery zvažujúc aktuálne prebiehajúcu epidémiu a jej prežívanie z pohľadu osobného obrátenia, udeľuje dar odpustkov v zmysle nasledujúceho nariadenia.
Udeľujú sa úplné odpustky veriacim postihnutým koronavírusom, z nariadenia zdravotníckej autority daným do režimu karantény v nemocniciach alebo vo vlastných bytoch, ak sa zrieknu pripútania k akémukoľvek hriechu a duchovne pripoja prostredníctvom komunikačných prostriedkov k sláveniu svätej omše, modlitbe svätého ruženca, k nábožnému sláveniu krížovej cesty alebo iným formám pobožností, alebo keď sa pomodlia aspoň Verím v Boha, Otče náš a pobožne budú vzývať Preblahoslavenú Pannu Máriu, obetujúc túto skúšku v duchu viery v Boha a lásky k blížnym, s úmyslom splniť náležité podmienky (sviatostnú spoveď, sväté prijímanie a modlitbu na úmysel Svätého Otca) hneď, ako to bude možné.
Zdravotnícki pracovníci, rodinní príslušníci a tí, čo nasledujú príklad Milosrdného Samaritána, keď sa vystavujú riziku nákazy, pomáhajú chorým na koronavírus podľa slov božského Vykupiteľa: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov“ (Jn 15, 13), získavajú tento dal úplných odpustkov za rovnakých podmienok.
Apoštolská penitenciária okrem toho ochotne udeľuje možnosť úplných odpustkov pri príležitosti aktuálnej svetovej epidémie aj tým veriacim, ktorí obetujú návštevu Najsvätejšej Sviatosti, eucharistickú adoráciu alebo aspoň polhodinové čítanie Svätého písma či modlitbu svätého ruženca, alebo vykonanie krížovej cesty, alebo modlitbu Korunky Božieho milosrdenstva za to, aby od Boha vyprosili skončenie epidémie, ako aj úľavu pre tých, čo sú ňou postihnutí a večnú spásu pre tých, ktorých si Pán povolal k sebe.
Cirkev sa modlí za tých, ktorí nemajú možnosť prijať sviatosť pomazania chorých a viatikum, zverujúc Božiemu milosrdenstvu všetkých a každého jednotlivo na základe spoločenstva svätých a udeľuje veriacim v hodine smrti úplné odpustky, ak sú náležite disponovaní a pravidelne počas života sa modlili nejakú modlitbu (v tomto prípade Cirkev nahrádza zvyčajné tri požadované podmienky). Pre dosiahnutie týchto odpustkov sa odporúča použiť kríž s ukrižovaným Kristom alebo [jednoduchý] kríž (porov. Enchiridion indulgentiarum, 12).
Preblahoslavená Panna Mária, Božia Matka a Matka Cirkvi, Uzdravenie chorých a Pomocnica kresťanov, naša Orodovníčka, nech pomáha trpiacemu ľudstvu, odvráti od nás zlo tejto pandémie a vyprosí nám všetky potrebné dobrá pre našu spásu a posvätenie.
Tento dekrét platí bez ohľadu na akékoľvek iné odlišné nariadenie.
Dané v Ríme v sídle Apoštolskej penitenciárie 19. marca 2020
Mauro Card. Piacenza, hlavný penitenciár
Krzysztof Nykiel
regent
Nóta Apoštolskej penitenciárie ohľadom sviatosti zmierenia v aktuálnej situácii pandémie
«Ja som s vami po všetky dni» (Mt 28,20)
Vážnosť aktuálnych okolností si žiada úvahu nad urgenciou a centralitou sviatosti zmierenia, spoločne s niektorými nevyhnutnými upresneniami tak pre laických veriacich, ako aj pre služobníkov povolaných sviatosť vysluhovať.
Aj v čase šírenia Covid-19 je sviatosť zmierenia vysluhovaná podľa normy univerzálneho kánonického práva a podľa toho, čo je ustanovené v Ordo Paenitentiae.
Individuálna svätá spoveď predstavuje riadny spôsob slávenia tejto sviatosti (por. kán. 960 CIC), zatiaľ čo rozhrešenie viacerým kajúcnikom súčasne, bez predchádzajúcej individuálnej spovede, sa nemôže udeľovať v inom prípade, než vtedy, keď hrozí blízke nebezpečenstvo smrti, niet dosť času na vypočutie spovedí jednotlivých penitentov (por. kán 961 § 1 CIC) alebo v prípade inej vážnej nevyhnutnosti (por. kán 961, § 1,2 CIC), ktorej posúdenie prináleží diecéznemu biskupovi, berúc do úvahy kritériá dohodnuté s ostatnými členmi biskupskej konferencie (por. kán 455, § 2 CIC); bez zmeny zostáva pre platné rozhrešenie nevyhnutnosť votum sacramenti zo strany jednotlivého penitenta, teda predsavzatia vyspovedať sa v patričnom čase z jednotlivých ťažkých hriechov, ktoré v danom okamihu nebolo možné vyznať (por. kán. 962, § 1 CIC).
Táto Apoštolská Penitenciária sa domnieva, že – predovšetkým na miestach najviac zasiahnutých pandemickou nákazou, a až dovtedy, kým tento jav neustúpi – ide o prípady vážnej potreby, o ktorých hovorí vyššie spomenutý kánon 961, § 2 CIC.
Každá ďalšia špecifikácia je zverená právom diecéznym biskupom, berúc vždy do úvahy najvyššie dobro spásy duší (por. kán. 1752 CIC).
Ak by sa vyskytla náhla potreba udeliť sviatostné rozhrešenie viacerým veriacim spoločne, kňaz musí dať dopredu vedieť, nakoľko je to možné, diecéznemu biskupovi – a ak by nemohol, musí ho informovať čím najskôr (por. Ordo Paenitentiae, č. 32).
V súčasnej pandemickej krízovej situácii prináleží diecéznemu biskupovi, aby indikoval kňazom a penitentom obozretné upozornenia, ktoré treba dodržať pri individuálnom slávení sviatostného zmierenia – ako jeho slávenie na vzdušnom mieste mimo spovedelnice, ustanovenie vhodnej vzdialenosti, používanie ochranných rúšok – zatiaľ čo bez zmeny zostáva absolútna pozornosť voči zachovaniu spovedného tajomstva a voči potrebnej diskrétnosti.
Okrem toho, prináleží vždy diecéznemu biskupovi určiť na území svojej cirkevnej oblasti – a pomerne k úrovni pandemickej nákazy – prípady vážnej potreby, pri ktorých je dovolené udeliť spoločné rozhrešenie: napríklad pri vchode do nemocničných oddelení, kde sa nachádzajú hospitalizovaní veriaci, ktorí sa nakazili, a sú v nebezpečenstve smrti, využijúc v medziach toho, čo je možné, a s náležitou obozretnosťou prostriedky zosilnenia hlasu, aby rozhrešenie bolo počuť.
Tam kde je to nevyhnutné a so súhlasom zdravotníckych úradov nech sa vyhodnotí potreba a vhodnosť ustanovenia skupín „mimoriadnych nemocničných kaplánov“, aj na dobrovoľníckej báze a s rešpektovaním noriem ochrany pred nákazou, aby bolo možné garantovať potrebnú duchovnú službu chorým a zomierajúcim.
Tam, kde by sa jednotliví veriaci nachádzali v bolestnej nemožnosti prijať sviatostnú pomoc, nech sa pripomenie, že dokonalá ľútosť, vychádzajúca z lásky k Bohu, milovanému nadovšetko, vyjadrená v úprimnej prosbe o odpustenie (takej, akú je v danom okamihu penitent schopný vyjadriť) a ktorú doprevádza votum confessionis, teda dôrazné rozhodnutie pristúpiť k sviatostnej spovedi, keď to bude možné, dosahuje odpustenie hriechov, a to aj smrteľných (por. KKC, č. 1452).
Práve v tomto čase Cirkev intenzívne zažíva spoločenstvo svätých, pozdvihuje k ukrižovanému a vzkriesenému Pánovi obety a modlitby, najmä obetu svätej omše, denne slávenej kňazmi, aj keď bez prítomnosti ľudu.
Ako dobrá matka, Cirkev úpenlivo prosí Pána, aby bolo ľudstvo oslobodené od tejto pohromy, žiadajúc orodovanie Blahoslavenej Panny Márie, Matky milosrdenstva a Uzdravenia nemocných, i jej ženícha, svätého Jozefa, pod ktorého záštitou Cirkev vždy kráča vo svete.
Nech nám najsvätejšia Panna Mária a svätý Jozef vyprosia hojné milosti zmierenia a spásy, v pozornom počúvaní Slova nášho Pána, ktorý opakuje celému ľudstvu: «Prestaňte už a uznajte, že ja som Boh» (Žalm 46,11), «Ja som s vami po všetky dni» (Mt 28,20).
Dané v Ríme, v sídle Apoštolskej Penitenciárie 19. marca 2020,
na sviatok svätého Jozefa, ženícha Blahoslavenej Panny Márie, patróna univerzálnej Cirkvi.
Mauro kardinál Piacenza, hlavný penitenciár
Krzystof Nykiel, regent