S láskou zanechané pre budúce generácie 1908-2008

NA 8. NOVEMBER 2008 PRIPADLO STÉ VÝROČIE POSVÄTENIA KOSTOLA BOČNÝCH LODÍ

kostol-bez-lodi

Starý kostol bez lodí

Druhá nedeľa po Všetkých svätých býva už tradične hodová. Je to slávnosť posvätenia kostola pri príležitosti jeho rekonštrukcie a prístavby bočných lodí.

Postavené – pristavené boli v roku 1908 nákladom 47 tisíc korún, keď 27 tisíc daroval ostrihomský prímas Klaudio Vaszary, za podpory nitrianskeho biskupa Imricha Bendeho i zbierky veriacich. Celá táto prestavba bola na bedrách vtedajšieho farára – kanonika a preláta Ignáca Wohlanda, rodáka z Handlovej, do roku 1903 pôsobil v Oponiciach. Dožil sa vysokého veku a naši farníci mu po smrti na znak vďaky postavili pietny pomník na miestnom cintoríne.

V sobotu 8.novembra 2008 bolo tomu sto rokov,
čo boli vysvätené bočné lode kostola.

Pri tejto príležitosti a mnohí z vás zaujímate o to, aká je vlastne história nášho chrámu.

Keď sme v minulých novinách spomenuli, že ďalšie číslo našich novín vyjde práve k tomuto jubileu a hodláme priblížiť históriu kostola, vedeli sme, že to bude tvrdý oriešok. Veď prvá písomná zmienka o obci, ktorej dôležitou súčasťou bol a je už doposiaľ kostol, pochádza už spred 765 rokov – je to rok 1243. Že obec stála už pred týmto rokom je nepochybné, ale celá ďalšia historická faktografia je v štádiu skúmania a dokazovania. Je potrebné dostať sa k tzv. Zoborskej listine ( kráľ Koloman potvrdil zoborskému opátstvu staršie donácie udelené kráľom Štefanom I. a v roku 1113 ohraničuje jeho majetky v okolí riek Nitra, Váh a Hron), v ktorej by sa eventuálne nachádzala zmienka o našej obci. Kostoly na tomto území sa začali stavať podľa zákonov sv. Štefana z roku 1031 ( Lexikón slovenských dejín).

Monografia obce spomína, že prvý kostolík bol postavený na kamenných základoch. Údajne stál na mieste vedľa terajšieho v XII. storočí. Kedy bol kostol postavený na terajšom mieste, nemožno dosiaľ s istotou určiť. Ako vyzerala prvá stavba kostola, taktiež nemožno pre absenciu archeologického výskumu napísať konkrétne.

Obrátili sme sa preto spoločne s ďalšími zanietencami na cirkevné inštitúcie, pričom sme predpokladali, že ďalšie nepoznané skutočnosti o histórii kostola nájdeme práve tu. Našou prioritou bolo získať z archívov najstaršiu kanonickú vizitáciu ( kontrolná návšteva fary – kostola), z ktorej by sme mohli zistiť požadované údaje. Pretože naša obec v minulosti patrila pod ostrihomského arcibiskupa ( Estergom – Maďarsko, územie dediny kúpilo ostrihomské panstvo už v roku 1395 a patrilo mu až do roku 1848), máme dokumenty hodnoverne doložené. Tento materiál spracovával dlhé roky v Maďarsku pôsobiaci Dr. Zoltán Kovács z konca 60 – tych a 70- tych rokov. Človek s našimi koreňmi sa neúnavne „hrabal“ v ostrihomských archívoch, aby potom tieto dokumenty posielal na Slovensko, kde sa neskôr dostali do rúk profesora Beňadika ( učiteľ v Chynoranoch v štyridsiatych rokoch minulého storočia), ktorý chystal vydať monografiu obce. Po jeho smrti sa materiál dostal do rúk Miestneho odboru Matice Slovenskej, jeho historickému krúžku na čele s agilným Jozefom Kákošom. Podklady k vydaniu monografie dostal i náš rodák, dnes už nebohý prof. Anton Bujalka, dlhé roky pôsobiaci na trnavskej univerzite. Do tejto úlohy sa s láskou zapojila i pani učiteľka Filoména Žažová, rod. Lukačková, žiaľ aj ona už poručila dušu Pánovi. Toľko žiadaná monografia obce so spomínanými autormi sa však nevydala a dlhé roky sa materiál akosi roztratil aj do nepovolaných rúk. Keď sa vydala monografia obce v roku 1993 pri príležitosti 750. výročia prvej oficiálnej písomnej zmienky, bolo opäť mnohokrát potrebné navštíviť archívy Slovenska, aby mohli autori – „laici“ vydať spomínanú monografiu obce pod názvom „ Od úsvitu dejín“. Ako každá kniha i táto bola predmetom kritiky tzv. „ odborníkmi“, ktorí možno vlastnia i ďalšie hodnoverné doklady nielen ohľadne kostola, ale i celej obce. Veď treba všetko dostupné treba zanechať budúcim pokoleniam. Prepáčte mi tieto kritické slová do vlastných radov, ale je to na škodu dobrej veci pre celú obec…

Aká je teda história kostola – kostolov?

Nie všetky údaje, ktoré spracoval o našej obci prof. Beňadik sú historicky dokázané. Spomína prvú osadu na Veľkom dieli, Dubovom, kde vraj bol prvý kostolík. Ďalej sa spomína a je archívne doložený názov osady Selisco ( Selište, selo – dedina). Bolo to údajne územie povedľa starej cesty do Žabokriek nad Nitrou, za dnešnou železničnou traťou. Farnosť pozostávajúca z 10 osád bola Chynorancom priznaná v roku 1559. Monografia obce ( 1993 ) spomína, že podľa kanonickej vizitácie z roku 1559 a podľa knihy „ Superintencie nitrianska“ z roku 1564, v Krásne pôsobil správca ( celbs) Baltazár z Chynorian, kam naši farníci chodili, keďže ich kostolík bol vyrabovaný a zničený.

Pretože most cez rieku Nitra nebol, ( chodievalo sa cez brod), po zvýšení hladiny rieky nebolo možné prísť na bohoslužby. V knihe : „Adalekot a nitrai Sekes kaptalán“ sa uvádza, že do Chynorian jedenkrát do mesiaca chodí farár s miništrantami slúžievať omšu z Nitry ( dokedy, to však už nie je zapísané).

V súpise pamiatok „ Schématizmus CLERI DIOECESIS NITRIENSIS“ z roku 1947 farnosť už bola ( samostatná ? – poz.red.) v roku 1640.

Materiál: Conscriptie Aspiscopatie Strig. Domini 1786:

„Jednotlivé domy ( usadlosti ) sa popisujú na spôsob urbariátu a vytvárajú celé obydlia. Okrem toho farár býva v strednom dome, okolo ktorého sú polia. Malý kostolík s mnohými porastlinami teraz dávajú do poriadku. Vežu opatrili hodinami.“

V knihe Magyarország vármegyesi és városai (1898) sa píše: „ V polovici 17. storočia tu boli dva kostoly, ale zanikli. Obec v dvoch prípadoch skoro úplne zhorela a to v r. 1840 a 1863“.

Je dokázateľné, že v obci boli dva kostoly. Ten prvý bol katolícky v teritóriu dnešného a druhý evanjelický. Je spomínaný v knihe Ladislava Paulínyho: Dejepis superintendancie, zväzok IV. z roku 1894 na str.136 – Cirkve seniorátu veľko – topoľčianskeho: „Chynorany, osada ľudnatá, teraz (r. 1894) okolo poldruha tisíc duší počítajúca a patriaca panstvu arcibiskupa Ostrihomského. Peter Pázmán pred rokom 1618 odobral tam evanjelický kostol, údajne právom zemského panstva. Cirkev tá sa spomína v sťažnostiach evanjelikov.“

Potom prešli Chynorany pod duchovnú správu nitrianskych biskupov, menovite Valentína Lepéša (1608 – 1619).On a jeho nástupcovia sa postarali, aby evanjelickí kazatelia odišli a nastúpili katolícki kňazi. (Z príhovoru kanonika Belasa v obci). Nepíše sa však, kde spomínaný kostol stál. Keď agilne pracujúci historický krúžok pri MO – MS objavil pri výkopových prácach pre miestny vodovod široké kamenné základy ( cca 1 m ) v konci dediny vpravo, z pohľadu od kostola, boli presvedčení, že tieto základy by mali patriť tomuto kostolu. Ostalo to však len pri domnienke, lebo archeologicky sa ďalej nepokračovalo. (Vodovod sa budoval ešte za minulého režimu)

freska01

Prvý výjav z klenby kostola

článok prevzatý z Chynorianskych novín č.: 53. - November 2008
PRIPRAVILI: Eva Kecerová, Miro Kováčik, Marián Gajdoš, Ján Šuppa, Jozef Kákoš, Ľudovit Košík, Ing. Štefan Bujalka