Milí veriaci !
Ak by sme na veľkonočnú vigíliu priviedli do chrámu niekoho, kto nie je kresťan, a opýtali sa ho po všetkých starozákonných čítaniach, čo si myslí, že je najhlavnejšie na Veľkej noci, tak by asi položil otázku: má to niečo dočinenia s vodou? Bol by to dobrý postreh. V prvom čítaní z knihy Genezis: … duch Boží sa vznášal nad vodami… Potom je voda oddelená od súše a naplnená morskými živočíchmi. Kniha Exodus rozpráva o tom, ako Židia pri úteku z Egypta prešli suchou nohou cez Červené more, ktoré neskôr zalialo egyptských vojakov. Prostredníctvom proroka Izaiáša nás Pána pozýva: „Poďte k vodám, všetci, čo ste smädní,…“A v responzóriovom žalme spievame: „Čerpajme vodu s radosťou z prameňov spásy.“ Prorokovi Ezechielovi dáva Pán do úst ďalšie povzbudivé slová pre národ: „Potom na vás vylejem čistú vodu a budete očistení od všetkej špiny.“ Starozákonným predobrazom vody dáva definitívny zmysel sv. Pavol, keď napísal Rimanom: „Bratia, všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení. Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom.“ Bol to práve krst, v ktorom sme poliatím vodou zlomili moc diabla a hriechu a stali sa novým ľuďmi. V krste sa človek prvý raz stretáva s Ježišovým veľkonočným víťazstvom na smrťou.
Na veľkonočnú vigíliu sú pokrstené tisíce ľudí na celom svete. Dostávajú nový život v Ježišovi Kristovi. K symbolu očistenia vodou sa im pridá aj ďalší symbol: biele šaty, alebo biela stuha na hrudi. Budú sa podobať na dvoch mužov v žiarivom odeve, ktorí sa prihovorili ženám, keď prišli k hrobu a Ježiša nenašli. Aj ich novým životným poslaním bude hlásať krásnu pravdu, že Ježiš žije. Biela farba je vo Svätom písme symbolom svätosti. Pre prvých kresťanov biele rúcho znamenalo, že odteraz majú podiel na svätosti samého Krista a že sú jeho bratmi a sestrami. Sv. Hypolit Rímsky v 3. storočí napísal: „Každý, kto zostupuje do týchto vôd znovuzrodenia, je povýšený do stavu synovstva. Z krstu vystupuje žiariaci ako slnko, svietiaci svojou čistotou, no predovšetkým prichádza ako Božie dieťa a Kristov spoludedič.“
V dnešnej dobe sa už symbolika šiat vytráca. Donedávna platilo, že človek svojím oblečením prezrádzal, kým je. Mnohí si pamätajú, že oblečenie chlapcov a dievčat sa detailne rozlišovalo. Dnes sa už nechceme rozlišovať na základe odevu. Pokladáme to za obmedzovanie. V niektorých materských škôlkach vo svete sú deti tyranizované tým, že chlapci musia nosiť dievčenské a dievčatá chlapčenské oblečenie. A podobne je to aj vo svete dospievajúcich a dospelých. V takejto atmosfére sa už ťažko dokážeme identifikovať so symbolom bielych šiat a ukázať svetu, že patríme Kristovi. Pri obnove krstných sľubov a pokropení veľkonočnou vodou by sme sa mali sami seba opýtať, čo ešte zostalo z našich bielych krstných šiat.
Vo svetle radostného posolstva nech je slávenie
Veľkej noci pre Vás prameňom nádeje, radosti a pokoja.
Požehnané a milostiplné veľkonočné sviatky
Vám zo srdca praje
Váš duchovný otec
Ján Šimko