Milí veriaci!
Sekulárny humanizmus, ktorý odmieta Boha, má veľkolepé myšlienky o pokroku človeka. Hovorí: ja verím v človeka; verím v ľudstvo. Ľudstvo naozaj urobilo veľký pokrok. Predovšetkým v podmanení sveta a v túžbe aj razantnejšie vstúpiť do vesmíru. Technické vynálezy spojili náš život s prístrojmi rozličného typu. Naše nemocnice už potrebujú lekárov, ktorí sú technicky takí zdatní, že dokážu pracovať so špičkovými prístrojmi. Podobne je to vo všetkých oblastiach. V tomto duchu nadšenia zároveň mnohí povedia: „Ľudia sú v podstate dobrí,“ alebo povedia o sebe: „Som v zásade dobrý človek“. Myšlienky o schopnostiach človeka, ktorý všetko dokonale zvládne, sú však naivné. Ani v minulosti, ani dnes neprežíva ľudstvo zlatý vek. Ľudia vždy konali sebecky a hlúpo. A konajú tak aj dnes. Vplyv hriechu nedokážu potlačiť vlastnými prostriedkami. Náš život, akokoľvek ho budeme pokladať za výnimočný, je rozbitý a nie sme schopní ho sami opraviť. Preto kresťania nezdieľajú naivné predstavy o veľkosti človeka. Sme realisti.
Človeka a celý vesmír môže dať do poriadku len Kristov kríž. On svedčí o našej biede, ale aj o veľkej láske Boha. Kríž však nielen ukazuje, čo je hriech. On ukazuje aj Božiu odpoveď. Boh v Kristovi trpel za všetky hriechy ľudstva a zároveň nás neprestal milovať. Božia nekompromisná odpoveď na hriech je láska, ktorá vychádza z Kristovho kríža. Boh nechce, aby sme ostali v našich hriechoch. Ježiš na kríži nás chce z nich vyslobodiť. Je to Božia láska, ktorá umožňuje skutočný humanizmus. Len v Kristovom kríži môžeme veriť v budúcnosť ľudstva, ktoré bude mať definitívne zavŕšenie v Bohu. Ježiš sa stáva semenom novej ľudskosti, založenej na novom zákone lásky k ľuďom, ktorí nechcú uspieť vlastnou mocou, ale silou lásky k Bohu a k blížnym.
Sekulárny humanizmus odmieta Kristov kríž. Neželá si, aby bol v našich nemocniciach, školách, úradoch a na námestiach. Už mu prekáža, keď ho niekto nosí aj na krku. Kríž pokladá za nepriateľa tzv. pokroku a medziľudskej tolerancie. Kto kríž miluje, toho vníma ako neschopného a slabého. Aj preto nemá sekularizmus čo povedať o ľudskom utrpení, zúfalstve, nešťastí, výčitkách svedomia a zle. Nechápe zmysel utrpenia a sebaobetovania, čo je predpokladom pre každodenný normálny život. Nepomáha ľuďom, ktorí spáchali v minulosti niečo zlé, ľutujú to a túžia po odpustení. Sekularizmus nedokáže vybalansovať pokrok ľudstva a zároveň jeho zraniteľnosť. Dáva človekovi nádej len po určité hranice. Ďalej už nemá čo dať. Radšej nedovolí človeku narodiť sa, alebo dôstojne zomrieť. Ak nepomôže technika, nemá zmysel žiť. Kresťan, ktorý objíma Kristov kríž, ide omnoho ďalej. Prekračuje to, čo humanisti pokladajú za koniec. Kde je láska, tam nie sú hranice.
Milostiplné prežitie veľkonočných sviatkov, hojnosť požehnania
od vzkrieseného Pána zo srdca všetkým praje a vyprosuje
Váš duchovný otec
Ján Šimko