Milí veriaci!
Na trhu sa ponúka veľké množstvo brán. Sú všelijakého druhu, kvality a ceny. Všetky majú rovnakú vlastnosť: otvárajú sa a zatvárajú sa. Ježiš o sebe povedal, že je „brána k ovciam.“ Jedna z brán, ktorou sa vchádzalo do jeruzalemského chrámu, sa nazývala Ovčia brána. Ňou Židia prechádzali, aby sa stretli s najvyšším Pastierom, o ktorom spievali slová žalmu 23:„Pán je môj pastier, nič mi nechýba.“ Pre Židov to mohli byť šokujúce slová, keď Ježiš o sebe hovorí, že je dobrý pastier a bránou k ovciam. Slovné spojenie „ja som“ znamenalo, že on je tým pravým chrámom, ktorý im dáva spojenie s večnosťou, on je tou jedinou bránou, ktorou sa vchádza k Bohu. Židia si mohli spomenúť, že podobné slová povedal Boh Mojžišovi: „Ja som, ktorý som.“ Na tieto slová mohol myslieť aj sv. Peter, keď na Turíce vyzýval ľudí: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha.“ Práve krst je tou Ježišovou bránou, ktorou sa vchádza na bohatú sviatostnú a duchovnú pastvu.
Brána je symbolom nášho života. Aj reálne, aj obrazne. Môžeme uvažovať nad tým, či je to viac brána otvorená alebo zatvorená. V súčasných bytových satelitoch, kde si ľudia stavajú domy od jednoduchých až po honosné, môžeme vidieť prehliadku rozličných, neraz aj umeleckých brán. Sú väčšinou zatvorené a monitorované kamerovým systémom. Domy pôsobia ako uzavreté pevnosti. Je to však zároveň aj prirodzená túžba a potreba, aby človek alebo rodina mala svoje „územie“, kde sa cíti bezpečne a aspoň trocha izolovane od vonkajšieho sveta. Bránu otvára len tým ľuďom, ktorých pozná a má rád. Za skutočnými bránami by mali byť aj ľudské brány, ktoré chránia intimitu človeka a rodiny. Tieto brány sú pod náporom sociálnych sietí a proklamovaného povzbudzovania, že treba mať odvahu verejne hovoriť o čomkoľvek. Akoby už nemalo existovať žiadne tajomstvo. Brána je aj symbolom iných ľudských činností a reálií. Hovorí sa o bráne slobody. Otvárame brány vzdelaniu, kultúre, cestovaniu. Otvárame bránu do vesmíru. Dnešná generácia prežíva šok, keď sa tieto brány museli nečakane, z jedného dňa na druhý, zatvoriť. Spôsobil ich smrtiaci vírus a ľudia na planéte začali spoznávať, že otvorenie všetkých brán nie je taká samozrejmá a nemeniteľná vec.
Človeka obohacuje, keď môže vstupovať mnohými bránami do sveta. Vždy však nemusí nájsť za nimi dobrú „pastvu“. Čo sa mu ponúka, môže ohrozovať jeho život vo všetkých oblastiach. U veriaceho človeka sa môže narušiť aj brána, ktorá sa nazýva Ježiš. On jediný otvára bránu každému, zatvára ju, ale nezamyká. Človek môže cez ňu prejsť hockedy naspäť. Okamžite sa však stáva veľmi ohrozeným. Ak za ňou ostane, zvládne všetky ohrozenia.
Ján ŠIMKO, farár