AKO TO BOLO S HISTORICKÝMI KRONIKAMI

Zamyslenie sa nad zápiskami prof. Beňadika z roku 1944

benadik
Beňadik, Ján Kamil – publicista, kultúrny pracovník ( nar.18.7.1912 Nedožery – Brezany, kde i zomrel 1.2.1973). Otec Ján, matka Mária rod. Uhríková, manželka rod. Bezáková.

Po získaní pedagogickej aprobácie od roku 1933 učiteľ v Nitre a v Zlatých Moravciach, od roku 1969 ekonóm v Združených službách obce Veľké Zálužie, 1966 – 1970 plánovač zeleninárstva a kvetinárstva v Nitre.

Venoval sa literárnej a osvetovej práci. Zdramatizoval Ferienčikovu povesť „Jedľovský učiteľ“, prispieval článkami o divadelníctve, zborovej recitácii a o slovenskom jazyku do časopisov Svojeť, Slovenský učiteľ a iné. Spracoval životopis Petra Tvrdého a v rukopise zanechal cestopisné a románové práce.

Dôležitosť zaznamenávania udalostí a zachovania dokladov o živote predkov i o živote vlastnom, pochopili Chynoranci už pred viac ako sto rokmi.

Prvá kronika, tzv. „Protokol obce Chynorany“ pochádza z roku 1841. Je to objemná kniha 43 cm dlhá a 28 cm široká a 12 cm hrubá! Je viazaná celá v koži, opatrená na zväzovanie dvoma pármi šnúrok, označená je N°XV“ podľa „Indexu“, ktorý bol urobený v roku 1866 za prítomnosti vtedajšieho richtára Jozefa Magdolena a prísažných. Skladala sa zo všetkých vecí a písiem, patriacich obci Chynorany, ktoré sa mali zachovať v richtárskej truhlici.

Túto richtársku truhlicu som našiel v roku 1943 na povale obecného domu ( neskoršie budova Miestneho národného výboru – na Priehrade – pozn. red.). Bola tam už roky zapadnutá sadzami, prachom, vystavená nebezpečenstvu ohňa a škodlivým vplyvom počasia. Jedna doska vrchnáka tejto truhlice bola násilím vytrhnutá a dôležité veci odcudzené.

freska10Na založení prvej kroniky Chynorian mal veľkú zásluhu Michal Bezák ( na Osucheje dome ), ktorý pôvodne mal byť kňazom, zanechal však teológiu a stal sa v obci notárom.

I keď v tejto truhlici mnohé veci chýbali, a to okrem iného aj originály výsadných listín- privilégiá, ktoré Chynorany dostali od viacerých panovníkov, „Protokol“ je vedený bez náležitého systému, je v ňom však mnoho cenných záznamov, ktoré poskytujú plastický obraz o živote našich dedov a pradedov.

Po vzniku prvej ČSR nariadili sa zákonom všade zaviesť obecné kroniky.

Vtedy vznikla druhá kronika, ktorú založil notár Valentín Beniak, najstarší žijúci slovenský básnik. V našej obci bol 17 rokov notárom. Túto kroniku som však nenašiel a neviem či sa stratila, alebo ju má niektorý archív alebo súkromník.

Preto v roku 1944 predstavenstvo obce rozhodlo založiť novú, teda už tretiu kroniku v nádeji, že sa budú do nej zaznamenávať všetky významné udalosti, týkajúce sa obce. Aby budúce pokolenia mali odkiaľ čerpať vedomosti o živote, práci, úspechoch i sklamaniach svojich predkov, aby sa učili od nich dobrému a chránili sa ich chýb, lebo práve po tejto stránke sú dejiny skutočnou učiteľkou života.

Za kronikára bol určený Ignác Šmotlák, rodák a učiteľ. Keďže však na spracovanie histórie Chynorian bol určený pomerne krátky čas a nemal možnosť zoznámiť sa s celým rozsiahlym materiálom, obec požiadala mňa, lebo vedela, že už dlhší čas zhromažďujem materiál o obci, ktorý mi mal slúžiť na napísanie obsiahlej knihy – monografie.

Túto úlohu som splnil, obecnú kroniku Chynorian som napísal a poslal som ju bývalému notárovi Valentínovi Beniakovi aj s archívnym materiálom, ktorý som objavil v Chynoranoch a ktorý som použil pri spracovaní tejto tretej kroniky obce.

V sprievodnom liste zo dňa 7. januára 1945, ktorého odpis mám, som okrem iného písal: „Ide o rôzne spisy a listiny, z ktorých 62 je zabalených v obaloch a štyri v drevenej skrinke, v ktorej chynorianski richtári uschovávali dôležité obecné dokumenty. Tieto uložte k ostatnému historickému materiálu, ktorý je v archíve na Notariáte. Najmä o mnou napísanú obecnú kroniku sa dobre postarajte, lebo je v nej toľko cenného materiálu, že hádam už nikto nikdy by to nezohnal. Veci, ktoré som mal ešte u seba posielam Vám preto, lebo ktovie, čo mňa v najbližších dňoch čaká a nerád by som bol, aby to tu vzalo skazu. Tieto dokumenty posielam obci Chynorany, ktorej patria, aby sa postarala o ich ochranu a záchranu!“

Ako vidieť, urobil som, čo som mohol a predsa sa aj táto tretia kronika stratila i historický materiál k nej. Po druhej svetovej vojne som pátral po tejto kronike, no stopu som nenašiel.

Šťastie je, že odpis – kópiu tejto kroniky mám a mám aj všetky svoje poznámky, fotografie, poťažne filmy z obrázkov, ktoré boli v nej. Mám aj odpisy skoro všetkých kráľovských listín, listín ostrihomských arcibiskupov, ktoré som našiel vo zvláštnej drevenej schránke. Túto som našiel „ v čiernej komore“, vo veži kostola.

Toľko prof. Ján Beňadik vo svojich pamätiach. Zostáva už len jeden veľký otáznik – kde sú tieto dokumenty, kde sú originály listín týchto vzácnych pamätihodností!?

okno7Sv. Štefan, prvý mučeník Cirkvi a sv. Valentín, biskup a mučeník
K zachovaniu pamiatky Val. Púchovský prepošt – kanonika v Nitre a Štef. Púchovský farára v Kráľovej
Venoval: Joz. Púchovský farár v Skale 1933

Spracoval MiKOV

článok prevzatý z Chynorianskych novín č.: 53. - November 2008
PRIPRAVILI: Eva Kecerová, Miro Kováčik, Marián Gajdoš, Ján Šuppa, Jozef Kákoš, Ľudovit Košík, Ing. Štefan Bujalka