Kanonická vizitácia z 11. augusta 1767

Kostol je položený na rovinke v nižšej časti obce, v dvoch radoch po dĺžke pretiahnutých, celý murovaný a tak v lodi, ako aj v sanktuáriu do oblúka uzavretý. Nie je podľa pravidiel architektúry, aj práca je surová a stará. Krajší je však príklad, že ľud často do neho chodí. Predsa od nečistoty, nakoľko to starobylosť dovoľuje, je vyčistený. Pokrytý dolným štvorhranným kameňom.

Po dĺžke lode sú rozdelené lavice v dvoch radoch, v sanktuáriu sú tiež pripnuté k stenám z oboch strán po dĺžke múrov.

Ako v starých katolíckych kostoloch, takto visitovaných, zo strany evanjeliového rohu v múri sanktuária je vyhĺbený stánok, upevnený železným pletivom ( pastofórium). Z náprotivnej strany epištolového rohu je miesto na odloženie nádobiek.

Kostol je nazvaný k úcte Kráľovnej anjelov, pre sviatok ktorej sú aj odpustky od sv. Stolice…

Oltár

freska06V strede je ikona ( Božieho milosrdenstva) a po stranách sochy sv. Petra a Pavla, vyššie je obraz sv. Rodiny, po stranách sochy sv. Františka a sv. Antona a konečne najvyššie je socha Michala Archanjela, šliapajúceho draka.

Oltár je kamenný, pokrytý peknou pokrývkou, neporušiteľný a všetkými inými rekvizitami vystrojený k vykonávaniu sviatostí. Na jeho podstavci stojí tabernákulum, v ktorom pod dobrou zámkou a pekným korporálom sa uchováva Sviatosť Oltárna v strieborných ciboriach. Lampy pred sanktissimom nie síce ustavične, ale čo najdlhšie horia, z obety zbožných veriacich.

Dva malé oltáre sú umiestnené za oblúkom sanktuária:

Zo strany evanjelia oltár sv. Jozefa, majúci v strede štetcom jeho obraz namaľovaný, ďalej kollaterálne sochy sv. Kataríny a sv. Doroty. Tento oltár je privilegovaný. Zo strany epištolnej je obraz sv. Františka Serafínskeho, strana má potom sochy sv. Antona a Dominika Vyznávača.

freska07Krstiteľnica je v medenej mise vedľa oltára sv. Františka zabezpečená pod zámkou a je položená vo vyhĺbenom kamennom stĺpe. Sväté vína v susednej skrinke, v striebornej pyxide sú oddelené.

Sakristia je obrátená na sever po strane sanktuária, celá je murovaná a uzavretá klenutím. Vzduch prúdi pomocou okien položených proti sebe. Má vhodnú skriňu a v nej rôzne zásuvky pre odloženie kalichov a iného svätého náradia a aj pre rozvinutie svätých rúch. ( Vidno z tejto sakristie smerom na východ najstarší kamenný pomník z roku 1710 – pri terajšom cintoríne).

Kazateľnica je pripnutá k múru vedľa oblúka sanktuária zo strany evanjelia a sochárom je vypracovaná rôznymi zlatými a striebornými farbami a pri nosníkoch obsahuje sochy štyroch evanjelistov.

Nad hlavou kancľa je štít rovnakej práce a v jeho najvrchnejšej časti je socha Spasiteľa sveta.

freska08Chór má jedno brvno obrátené smerom na veľký oltár. Je nad bránou kostola naprieč lodi, okrášlený rôznymi kresbami a je na ňom organ so sedemnástimi registrami. Dva iné chóry sú po stranách lode slúžiace na ofícium.

Chynoriansky kostol nebol hneď postavený v dnešnej podobe. Ako vyzerala prvá stavba kostola, to dnes nevieme. V práci Mateja Bela „Notitia Hungariae“ z r. 1742 spomína chynoriansky kostol ako starý a podobne ho charakterizuje aj kanonická vizitácia z r. 1767.

Od tohto obdobia však kostol prežil rozličné prestavby a prístavby. Najstaršou časťou kostola je sanktuárium, ktoré má oválny charakter a pred ním bola spočiatku pravdepodobne menšia pozdĺžna loď. Okolo tohto kostola bol cintorín, na ktorom bola murovaná kostnica a pred kostolom i za kostolom sa spomínajú sochy. Kostol bol teda na cintoríne, okolo ktorého bola kamenná ohrada. Presné hranice vtedajšieho cintorína okolo kostola dnes tiež presne nepoznáme. Kamenná ohrada bola pravdepodobne približne na tých miestach ako terajšia ohrada, iba na niektorých miestach ( vzadu za kostolom ) o niečo posunutá.

Veža

freska09V roku 1759 bola ku kostolu pristavaná dnešná veža a koncom 18. storočia ( v r. 1784 – 1787 ) bola upravovaná hlavná loď terajšieho kostola. ( Išlo pravdepodobne o klasicistickú úpravu celého interiéru, pôvodného barokového. Pri tejto úprave boli zabielené fresky nachádzajúce sa na klenbách kostola. Tieto boli objavené v r.1908 pri prestavbe kostola, keď boli čiastočne zničené a znovu zabielené. Fragmenty fresiek sa ešte objavili v r.1946, pri premaľovaní kostola, keď boli zničené úplne.

Zaujímavé je, že v kanonickej vizitácii sa spomína, že hodiny, ktoré sú na veži, boli zaobstarané už v r. 1729, teda 30 rokov pred postavením veže, nitrianskym kanonikom Františkom Hajnovičom. Výdahy na stavbu veže hradil Ján Terlanda, vyvolený biskup, chynoriansky rodák.

V kanonickej vizitácii z r. 1767 sa kostol popisuje takto…

Vstup na chór nebol ako dnes z bočnej prístavby vedľa veže, ale zvnútra kostola dreveným zatočeným schodiskom, ktoré bolo v rožnom stĺpe pod chórom na ľavej strane lode.

Presný rozsah prestavby z r. 1787 zatiaľ nepoznáme. Pôvodný charakter hlavnej lode a veže však ostal zachovaný až do prestavby v r. 1908, keď bol kostol prestavaný do dnešnej podoby, zásluhou vtedajšieho farára Ignáca Wohlanda. Pri prestavbe boli k hlavnej lodi pristavané dve bočné. Spojenie interiérov lodí sa dosiahlo prebúraním múrov medzi nosnými stĺpmi, kde boli predtým okná. Potom boli vybudované prístavky vedľa veže a celá veža bola prefasádovaná.

Dnes sa v našom kostole miešajú prvky barokové s renesančnými, klasicistickými, na zadnej fasáde kostola neskorogotický kríž, ba dokonca hlavný vstup do kostola bol upravený v secesnom štýle. Tým sa jednotná architektúra a celkový umelecký dojem porušil.

Vo vnútri kostola sa z pôvodnej výzdoby nezachovalo takmer nič. Najstaršou zachovalou pamiatkou je teda azda len obraz sv. Jozefa, ktorý bol pôvodne na bočnom oltári zo strany evanjelia. Obraz je originálnou olejomaľbou, zatiaľ neurčitého pôvodu a doby. Zasluhoval by si aj dôstojnejšie umiestnenie, než má teraz a vyžadoval by si aj reštaurovanie.

Z umelecky hodnotných sakrálnych predmetov možno spomenúť kríž, ktorý býva vystavený k poklone na Veľký piatok. Z ostatných treba spomenúť ako veľmi pravdepodobnú sochu sv. Jána Nepomuckého ( drevená, vysoká ), ktorá sa v kanonickej vizitácii spomína, ale o ktorej po prestavbe kostola nebolo nikde zmienky. Myslíme si, že socha, ktorá je dnes umiestnená v múzeu, sa pri prestavbe dostala do rodiny predkov Valentína Šuppu, odkiaľ sa potom dostala do múzea. Socha sv. Pavla, ktorá je v múzeu, má tiež asi podobnú históriu ako socha sv. Jána Nepomuckého v tom zmysle, že pri obstarávaní nových oltárov sa táto socha dostala ako pamiatka do niektorej z rodín, ktoré sa starali o kostol. Takéto sochy sa umiestňovali vo výklenku na čele domu. Socha pochádza z domu Paulíny Bezákovej ( Franckeje, pod kostolom) a bola umiestnená vo výklenku domu. V múzeu sa nachádza okrem týchto dvoch aj socha sv. Anny. Je to stará ľudová rezbárska práca, pochádzajúca pravdepodobne z 18. storočia. Bližšie údaje však nateraz o tejto soche nemáme.Všetky tieto sochy by si už zasluhovali konzerváciu.

Dnešná vnútorná výzdoba kostola pochádza zo začiatku 19. storočia ( oltáre, sochy) i z novšieho obdobia ( vymaľovanie kostola v r. 1946 ). Maľby realizoval majster Massányi technikou fresky. Autor na maľbách napodobňuje priestorový iluzionizmus, vyvinutý v dobe barokovej.

Maľba na klenbe sanktuária predstavuje výjav Nanebovzatia Panny Márie. V štyroch rohoch klenby sanktuária sú maľby sv. Augustína, sv. Ambróza, sv. Hieronyma ( na obraze sa autor dopustil anatomických chýb) a sv. Gregora Veľkého (pápeža). V ďalšej časti hlavnej lode je na klenbe namaľovaný výjav klaňania sa Troch kráľov a výjav zo života sv. Rodiny. Na prednej strane klenby nad chórom je maľba vierozvestcov sv. Konštantína a Metoda, učiacich našich predkov, na ľavej strane je maľba sv. Svorada – Andreja a sv. Benedikta, pohľad na maľbu vo vrchole klenbového rebra ( oblúka), pohľad na maľbu v spodnej časti klenbového oblúka.

Oltáre a sochy v dnešnom vybavení sú z jednej umeleckej dielne a vytvoril ich rezbár J. Sziklay na začiatku 20. storočia. Sú vytvorené v klasicistickom štýle a oltáre v klasicisticko – neogotickom. Na ľavej strane hlavného oltára je socha sv. Štefana kráľa a na pravej strane hlavného oltára sa nachádza socha sv. Imricha. Na bočnom oltári v pravej lodi, po stranách ktorého sú sochy aj s podstavcami, pôvodne umiestnenými po bokoch hlavného oltára – socha sv. Anny, umiestnená na bočnom oltári.v ľavej lodi. Zaujímavé je malé drevené súsošie na dnešnej klasicistickej krstiteľnici, ktoré však pripomína barokový štýl. ( Je však možné, že v tomto štýle bolo súsošie urobené zámerne.)

Okná kostola tiež neboli pôvodne opatrené umeleckými sklenými farebnými obrazmi, ako sú teraz, ale iba obyčajnými sklami. Dnešnými farebnými oknami bol kostol vybavený v 30. rokoch tohto storočia, na popud chynorianskeho farára Ignáca Wohlanda, ktorý daroval prvé okno a svojím príkladom zapôsobil aj na ostatných kňazov, pochádzajúcich z Chynorian, a na niektorých obyvateľov, ktorí potom postupne darovali ďalšie okná kostolu.

Obrazy, sochy a sv. stĺpy vo vnútri i mimo kostola. Kostol má vyrezávaný obraz Panny s pekným rúchom, kde Panna je korunovaná pod trónom. Práca je od istého rezbára a je vo zvyku nosiť ju na procesie. Socha Matky Božej, držiaca v lone Božského Syna. Pod oblúkom sanktuária je socha sv. Jána Nepomuckého, ktorá je pripevnená na múr a stoja pred ňou svietniky. Ďalej v kostole sa nachádza socha sv. Anny, stojaca socha Krista Pána.

Zafixované obrazy do steny vo vnútri kostola: Kristus nesúci kríž, Nepoškvrnené počatie, Sv. Alžbeta, podávajúca almužnu žobrákovi, bičovaný a o stĺp priviazaný Kristus, Trpiaca Matka Božia, Sv. Anton, držiaci na ramenách Krista.

V obvode územia kostola je kamenná socha Panny Márie. Kamenné stĺpy sú pred bránou cintorína.

Jedna kaplnka mimo dediny, vedľa cesty do Žabokriek nad Nitrou. Povedľa lúk kamenná socha trpiaceho Krista. Kamenná socha sv. Jána Nepomuckého, kríže s obrazom Krista pri verejných cestách.

Knihy kostola: Evanjeliár, tri rímske väčšie missály, za zomrelých, dva rituály, Sväté písmo, Breviár rečníkov.

Chynoriansky kostol je zasvätený blahoslavenej Panne Márii, nádherný zvonka i zvnútra. Veľký oltár tohto kostola je zasvätený sv. Anne a bočný strážnemu anjelovi. Zdobí ho nový orgán s 10 mutáciami. Na veži sú slnečné hodiny. Lavice do kostola sa pripravujú. Počet osôb schopných spovedať sa je 900, neschopných 400+1300. Na základe posledných výpočtov príjem sa skladá za krypty ročne 12 fl., za pokladnicu 47 fl., 6 a ⅔ grajciara, za zvonicu 4 fl., za pole obrátené ku kostolu 43 fl. ½ grajciara z kapitálu, uloženého u Ignáca Simonyiho v čiastke 700 fl., z dobročinnej základiny 33 fl., 28 ½ grajciara. Spolu 142 fl., 28 ½ grajciara.

Fara má slamenú strechu v stave na spadnutie. Skladá sa zo štyroch postelí, z voľného priestranstva, z dvoch maštalí pre dobytok a jednej pre štyri kone.

Škola je položená vedľa ohradeného cintorína zo západnej strany celá murovaná, z čerstvých škridiel nad kamenným základom. Obsahuje jednu väčšiu miestnosť pre žiakov, druhú menšiu pre učiteľa a komoru. Má malý dvor a záhradku.

Farské budovy sú rozložené niekoľko krokov od kostola, popri ceste. Boli vystavené v roku 1756, nákladmi a prácou farníkov, zo surových tehál, s kamenným základom. Pre samotného farára sú dve izby a treťou komorou. Ďalej medzi väčšou miestnosťou pre rodinu je jedna izba s dvoma komorami a druhá pre odloženie hospodárskeho nábytku. Pod miestnosťami farára sú vínne pivnice.

Mašale zo surových tehál a vozy sú dostačujúce a dobre prispôsobené. Dvor je priestranný, na ktorom je studňa, majúca vždy vodu. Za dvorom je stodola pre záhradné náradie a uloženie ovocia. Stavaná je podľa obyčaje stodôl v Chynoranoch.

Ohrada cintorína je celá murovaná, dobre chrániaca. Pri vstupe do cintorína je dvojitá brána, jedna menšia smerom na faru, druhá väčšia smerom do dediny, obidve sú dobre uzavreté. V cintoríne je aj márnica ( murovaná ) a vonkajšie miesto pre deti, ktoré zomreli nepokrstené.

článok prevzatý z Chynorianskych novín č.: 53. - November 2008
PRIPRAVILI: Eva Kecerová, Miro Kováčik, Marián Gajdoš, Ján Šuppa, Jozef Kákoš, Ľudovit Košík, Ing. Štefan Bujalka