Kvetná nedeľa

Drahí bratia a sestry,
týždeň pred Veľkou nocou, ktorý práve začíname, sa nazýva Veľkým týždňom. Veľkým preto, lebo v ňom slávime nesmierne tajomstvo nášho vykúpenia. Celý je zasvätený spomienke na utrpenie a smrť nášho Pána Ježiša Krista.
Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, teda dnes, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Krista so zvesťou o jeho umučení.
Dnes si pripomíname  Pánov vstup do Jeruzalema ako udalosť, ktorú opisujú všetci štyria evanjelisti. My, veriaci, už odpradávna slávime túto udalosť, pričom napodobňujeme zvolania a gestá hebrejských detí, ktoré vyšli v ústrety Pánovi
a nadšene volali: „Hosanna!“ Vítame teda Krista – Mesiáša ako nášho Kráľa.
Vo svätej omši sa prednášajú pašie – časť evanjelia, v ktorom sa opisuje Pánovo umučenie. Aj tu vidíme Krista, Kráľa mučeníkov, ktorého Duch Svätý pomazal olejom veleby za večného kňaza a kráľa všetkých svetov, ako vstupuje dnes
do Jeruzalema, aby na oltári kríža obetoval seba samého a aby ako kráľ
na kríži pritiahol k sebe všetkých. „Uponížil sa, stal sa poslušným až
na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil
a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno“, aby on odovzdal Otcovi „kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja“.
Najstaršiu zachovanú zmienku o procesii na Kvetnú nedeľu máme
z konca 4. storočia v diele „Púť Silvie Etérie“. V ňom sa opisuje, ako sa kresťania popoludní zhromaždili na Olivovej hore, kde sa spievali hymny, antifóny, čítali sa čítania a prednášali modlitby. Ozdobený nezahalený kríž, predstavuje Krista ako večného Kráľa. Palmové ratolesti, u nás bahniatka, sú symbolom Kristovho víťazstva nad hriechom a smrťou a zároveň sú znakom čnostného života. Keď ich kňaz pokropí svätenou vodou, stanú sa sväteninami, ktoré nám na orodovanie Cirkvi sprostredkujú mnohé milosti, najmä ochranu tela a duše, hojnosť Božieho požehnania a odvrátenie všetkých protivenstiev. Odložme si ich preto doma
na dôstojné miesto.
Nech nás teda tento dnešný deň pobáda k tomu, aby sme aj svojím životom
išli v ústrety tomu, ktorý nás vyslobodil z hriechu a ktorý nás očakáva
vo večnom kráľovstve. Nech nám pripomína, že tak ako Kristus trpel pred dvetisíc rokmi, trpí aj dnes. A ako ho teraz oslavujú naše srdcia a ústa, tak nech ho velebia aj naše skutky.